Hľadať pravdu a poukazovať na zlo. Takto vidí poslanie novinárov Peter Kravčák. Učí na Katolíckej univerzite v Ružomberku, desať rokov pracoval pre Mestskú televíziu Ružomberok a prednedávnom sa stal šéfredaktorom nového časopisu Ružomberský magazín. V žurnalistickej praxi ho neobchádza ani filmová tematika, a preto ho môžete stretnúť aj na Festivale dobrých zpráv. Ako porotca a vedúci workshopu o efektívnom strihu ponúkol Peter Kravčák svoj pohľad na posolstvo festivalu.

Čo pre vás znamená sloboda?

Keďže učím študentov žurnalistiky a na druhej strane sa snažím robiť žurnalistiku aj v praxi, sloboda je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá. Pretože zodpovedná novinárčina sa bez slobody robiť nedá a viem aj aké to je, keď slobodu nemáte. Myslím si, že u nás si stále neuvedomujeme, že máme slobodu a nevieme si ju vážiť. Stále akoby podvedome hľadáme neslobodu, chceme, aby nás niekto dirigoval, povedal nám, čo máme urobiť, aby sme sa mohli na neho spoľahnúť, a zároveň aj na niekoho zhodiť vinu, ak sa niečo nepodarí.

Vraveli ste, že viete čo znamená nesloboda – máte na mysli niečo konkrétne?

Ak pracujete v médiách, dostanete sa do situácie, keď je na vás vyvíjaný tlak: musíte alebo mali by ste tému spracovať takto, a takto to od vás očakávajú. Vy potom v sebe pracujete s tým, čo sa stane, ak to nespravíte podľa nich, ale podľa seba, čiže inak. Nie je to príjemný pocit, keď s tým idete spať a ráno s tým vstávate. Niekedy si to začnete spájať povedzme s existenčnými problémami a potom z tejto neslobody možno ľahko dôjsť k autocenzúre. Jednoducho tomu podľahnete a nie sú to príjemné pocity. Musíte s nimi v sebe bojovať. V médiu pracujete pod niekým, kto má nejaké očakávania, aby to konkrétne vyzeralo, aby tam niekto rozprával a niekto nie, a vy to musíte absorbovať a urobiť príspevok podľa seba, aby ste sa vedeli pozrieť do zrkadla. Je to ťažké, ale moja skúsenosť hovorí, že vždy sa oplatí príspevok urobiť podľa seba, tak, ako chcete.

Zažili ste za to nejaký postih?

Zažil som za to krik, zažil som za to skľúčený žalúdok, lebo som sa dostal do nepríjemnej konfrontácie, kde ste jednoducho v defenzíve, ale postih priamy, že by som niečo utrpel, tak to zatiaľ, chvalabohu, nie.

Aké témy v médiách vo vás zanechajú stopu?

Seriózne a dobre spracované. Mám rád vážne témy, také, ktoré majú tendenciu pohnúť spoločnosťou. Také, kde otvárate problém a ukazujete, že v spoločnosti niečo nefunguje alebo niečo je zlé a naivne si myslím, že cez novinársky príspevok sa to dá zlepšiť. Nedokážete to priamo opraviť, ale tým, že na vec poukážete, v samotných ľuďoch to vyvolá reakciu a dokážu vyvinúť spoločenský tlak. Je podľa mňa ďaleko prospešnejšie pre spoločnosť rozprávať sa o tom, prečo stojí chleba toľko, koľko stojí, ako sa rozprávať o tom, prečo došlo stopäťdesiaty ôsmy raz k takejto dopravnej nehode.

Čo podľa vás musí obsahovať správa, aby sme ju označili za pozitívnu?

To je práve správa, ktorá nebude poukazovať na takýto negatívny efekt, ale naopak vyzdvihne to pozitívne. Zo svojej podstaty je ladená pozitívne, má kladný náboj, kladný význam. Vyzdvihne, čo sa urobilo dobre, čo sa podarilo, nehľadá, čo sa mohlo urobiť lepšie. Tento typ správ dnes už vnímam ako nevyhnutné spestrenie, nevyhnutnú druhú stranu spoločnosti, pretože bulvár ide po negatívnych správach, aj seriózne médiá, keď chcú byť seriózne, vyťahujú negatívne správy, lebo chcú pohnúť spoločnosť lepším smerom. Potom keď to čítate, možnože je vám z toho až zle, že zase niečo nefunguje, zas nejaká korupcia, zas niekto niekoho okradol...

Na festivale budete porotcom – podľa čoho budete filmy hodnotiť?

S kolegami sa asi dohodneme, ako vážne sa treba pozerať na nejakú chybu, ktorú sme vo filme našli, ako vážne sa treba dívať na informačný obsah, ako vážne na formu. Predpokladám, že keďže je to Festival dobrých zpráv, budeme minimálne pol na pol chváliť, vyzdvihovať to dobré, a potom trošku, aby to, samozrejme, tvorcov posunulo, poukážeme aj na niečo, čo by mohlo byť lepšie. Ja osobne sa budem sústrediť na obsah, na redaktorské spracovanie. Nie na technickú stránku, ale autorskú, čo tam odznie a akým spôsobom je to podané, toto mám na televíznej a filmovej tvorbe rád.

V čom je podľa vás český a slovenský dokument hodnotný?

Náš dokument vnímam ako špecifický aj dôležitý. Špecifický v tom, že zobrazuje to, čo prežívame, špecifické sociálne problémy v spoločnosti, to je to, čo poznáme, s čím sa vieme všetci stotožniť, a je dôležité to vidieť. Niekedy nad tým mávneme rukou: „Mňa sa to netýka,“ ale možno aj na základe takéhoto dokumentu sa rozhodneme niekomu pomôcť. Mám rád aj prírodopisné, cestopisné dokumenty, ktoré ponúkajú krásne obrazy. Pri nich si viac oddýchnete, investigatívne vás zase prinútia rozmýšľať.

 

(pripravila: Michaela Melová)